dobrota, -y, -rôt ž.
1. (bez mn. č.) vlastnosť dobrého človeka, láskavosť, dobrotivosť, vľúdnosť: anjelská d. neobyčajne veľká; Pre svoju dobrotu vyjdeš na psotu. (Kal.)
● je samá d. veľmi láskavý, dobrý; urobiť niečo po d-e podobrotky, po dobrom;
2. (bez mn. č.) dobrá akosť, hodnota, dobrý stav vecí: Ale mať i dom i remeslo: duplovaná dobrota. (Kuk.) Nevie, čo má od dobroty robiť. (Kuk.) Koláče, torty len sa tak trasú od dobroty. (Tim.)
3. dobrá, chutná vec, lahôdka: variť, piecť d-y; Bože, čo je tu dobrôt! Čerstvého chleba, žemlí, koláčov! (Fr. Kráľ)
4. zried. dobrák, dobráčka: Kto umrel? Pani veľkomožná. Ej, ej, veru ich je škoda, takej dobroty! (Ráz.)