Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma subst

dna -y ž. lámka (význ. 1), pakostnica, zastar. podagra;

dnový1 príd.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dna ‑y ž.; dnový

dna dny ž. lek.ochorenie kĺbov spôsobené poruchou látkovej premeny, vyvolávajúce silné bolesti kĺbov, zápal kĺbov, lámka: primárna, sekundárna d.; chronická d.; bolestivá d.; d. ramenného kĺbu, palca nohy; liečba dny; hánky ochrnuté od dny; pacienti s dnou


DNA skr. i ž. biochem. ▶ deoxyribonukleová kyselina: rozbor, replikácia DNA; genetický kód ľudskej DNA; Pri identifikácii by mohla vyšetrovateľom pomôcť zdokonalená metóda, pri ktorej sa využíva DNA vyskytujúca sa na vlasoch. [VNK 2001]

DNA1 skr. ‹a: deoxyribonucleic acid› medzinárodná skratka pre deoxyribonukleovú kyselinu


DNA2 skr. ‹n: Deutscher Normenausschuss› Nemecký normalizačný výbor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čoraz s pribúdaním času, každým okamihom • čím ďalejstále: dievča sa mu čoraz, čím ďalej viac páči; robí stále lepšie a presnejšievždy: po každom tréningu je vždy lepšínár. kamdiaľfraz.: deň čo deňzo dňa na deň


dlho 1. dlhý čas (op. krátko) • hlbokohovor. zaveľa: dlho, hlboko do noci čakala na syna; dlho, zaveľa žiť už nebudezastar. drahne (Vajanský)dlhodobo (dlhý časový interval): dlhodobo bol v zahraničípridlhokniž. siahodlhoexpr. predlho (príliš, veľmi dlho): pridlho panovalo napätie medzi otcom a synom; siahodlho vykladal svoje názory; predlho sa česala pred zrkadlomexpr.: dlho-dlhodlho-predlho (veľmi dlho): dlho-dlho sa pozerá do ohňa, dlho-predlho nechcela nič vidieťfraz.: celú večnosť(až) do súdneho dňa

porov. aj dlhý 2

2. p. dávno 2 3. p. nadlho 4. p. ťažko 4


dna p. lámka 1


lámka 1. lek. metabolické ochorenie kĺbov • pakostnicadnazastar. podagra

2. p. reumatizmus


natrvalo na všetok budúci čas • trvalotrvale: natrvalo, trvalo sa usadil na vidiekunastálonavždyhovor. navždycky: nastálo, navždy, navždycky odišiel od rodičovnaveky: naveky zostane mrzákomdefinitívnenenávratne: natrvalo, definitívne sa rozišli; lepšie časy sa nenávratne pominulifraz. raz (a) navždy: rozhodol sa raz a navždyfraz. (až) do súdneho dňa


nikdy popiera jestvovanie niečoho v čase; v nijakom čase • ani razhovor. jakživzastar. akživ: nikdy, ani raz, jakživ som ho nevidelzastar.: nikdanikdá (Kukučín, Štúr)fraz. žart.: na (svätého) Nikdalana svätého Dindyfraz.: ani do súdneho dňačo svet svetom stojí


zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobrenáhle: náhle sa jej zakrútila hlavazastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský)nečakaneneočakávanenepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbeholnenazdajkyznenazdajkyznenazdaniaznezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zauchozastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban)zarazhovor. šmahomexpr.: hupkomhupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenilsčista-jasnaz ničoho ničfraz.: ako hrom z jasného nebaako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného nebanár. zápustom (Švantner)kniž. zastar.: nenadáleznenadálafraz.: z minúty na minútuz hodiny na hodinuzo dňa na deňani sa nenazdáš

2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré


živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediťexpr.: bedačiťbedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahyhovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovaliexpr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvinár. hriebať (Kálal)trpieť núdzuexpr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo bieduhovor. expr.: troškáriťtrochárčiťtrocháriť: troškária, trochária na malom majetkuexpr.: žobráčiťbrdárčiťkniž. strádať: celý život strádaliexpr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská)fraz.: žiť zo dňa na deňžiť z ruky do ústžiť ako ryba na suchu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dna, -y ž. choroba kĺbov, spôsobená poruchou vo výmene látok

Morfologický analyzátor

deň podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) deň; (bez) dňa; (k) dňu; (vidím) deň; (o) dne, dni; (s) dňom;

(dva) dni; (bez) dní; (k) dňom; (vidím) dni; (o) dňoch; (s) dňami;


dna podstatné meno, ženský rod

(jedna) dna; (bez) dny; (k) dne; (vidím) dnu; (o) dne; (s) dnou;

(štyri) dny; (bez) dien; (k) dnám; (vidím) dny; (o) dnách; (s) dnami;


dno podstatné meno, stredný rod

(jedno) dno; (bez) dna; (k) dnu; (vidím) dno; (o) dne; (s) dnom;

(tri) dná; (bez) dien; (k) dnám; (vidím) dná; (o) dnách; (s) dnami;

Dna Dna pol Dňa pol Dňa
deň
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) deň búrky tu netrvajú dlhšie než deň či dva.“ Plávali ďalej vrtošivým
G (bez) dňa okrem akcií aj euro. Počas dňa pokračovalo v celotýždennom
D (k) dňu ale iba 81 z nich ju k dnešnému dňu tiež ratifikovalo. Sú medzi nimi
A (vidím) deň do kaluže…“ 107 Hneď na druhý deň , 14. septembra, nasledovali ďalší
L (o) dne strážil bratislavské lesy vo dne v noci, a ešte pozornejšie. Za
L (o) dni ho, že ju zahnal na útek. O tom dni nikdy nikomu nepovedala. A možno
I (s) dňom Vášho Prométea očakávam každým dňom . Keby sa moje želanie splnilo,
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) dni čakali fiakre. Človek mal pocit, že dni sú už viditeľne dlhšie. Brodka
G (bez) dní Nitrianska galéria počas letných dní poriadala Prázdninové maľovanie.
D (k) dňom za večný život, dáva súčasným dňom ich plnší význam. Rovnako aj
A (vidím) dni Prípad nahlásil polícii až o dva dni . Vyšetrovanie preukázalo, že
L (o) dňoch pred hodinou a v nadchádzajúcich dňoch ich bude oveľa viac, tým si bol
I (s) dňami pripomínalo situáciu pred troma dňami , keď som bolesť z popálenej ruky

dna
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) dna
G (bez) dny
D (k) dne
A (vidím) dnu
L (o) dne
I (s) dnou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) dny
G (bez) dien
D (k) dnám
A (vidím) dny
L (o) dnách
I (s) dnami

dno
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) dno
G (bez) dna
D (k) dnu
A (vidím) dno
L (o) dne
I (s) dnom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) dná
G (bez) dien
D (k) dnám
A (vidím) dná
L (o) dnách
I (s) dnami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor