diviak -a mn. N a A -y m. divo žijúca sviňa, divá sviňa;
diviačica -e -čic ž.;
diviačí príd.: d-ie kly
diviak -ka pl. N a A -ky A hovor. i -kov m. 1. ▶ divo žijúca sviňa: bojovný, rozzúrený d.; chrochtanie diviaka; poľovačka na diviaky; v lese natrafili na diviakov; z húštiny vybehol ozrutný d.; Metod Šubík je už šedivý ako starý diviak, ťažký, nemotorný. [M. Krno]; zool. d. lesný Sus scrofa 2. ▶ kuchynsky upravené mäso z divej svine: d. na zelenine, na červenom víne ◘ fraz. fučať ako diviak hlasno ▷ diviačik -ka pl. N -ky/-kovia A -ky/-kov m. zdrob.: slabší d.; diviačica so šiestimi diviačikmi; diviačica -ce -čic ž. ▶ samica diviaka: statná d.; Neďaleko chaty starostlivo krochkala diviačica a tenučko grúlili prasiatka. [J. Jonáš]
diviak, -a, mn. č. -y m. druh divo žijúcej ošípanej (Sus scrofa);
diviačica, -e, -čic ž.;
diviačí, -ia, -ie príd. pochádzajúci z diviaka: d-ia srsť, d-ie mäso;
diviačik, -a/-čka, mn. č. -y/-čky m. zdrob.
(jeden) diviak; (bez) diviaka; (k) diviakovi; (vidím) diviaka; (ó) diviak!; (o) diviakovi; (s) diviakom;
(štyri) diviaky; (bez) diviakov; (k) diviakom; (vidím) diviaky; (ó) diviaky!; (o) diviakoch; (s) diviakmi;