dekan [d-] -a m.
1. kto je na čele fakulty: d. právnickej fakulty; vymenovať niekoho za d-a
2. kat. kňaz stojaci na čele dekanátu (význ. 2);
dekanka -y -niek ž. k 1;
dekanský príd.: d-á hodnosť; d-á farnosť;
dekanstvo -a s.
1. hodnosť dekana
2. úrad na správu fakulty, dekanát; jeho budova, miestnosti
dekan -a m. ‹l›
1. (dekanka -y ž.) škol. vysokoškolský učiteľ stojaci určitý čas na čele fakulty
2. cirk. predstavený niekoľkých katolíckych farností; čestný titul správcu význačnejšej katolíckej farnosti: kapitulný d. prvý hodnostár kapituly;
dekanský príd.: d. talár; d. termín povoľovaný dekanom fakulty (na tretiu opravnú skúšku); – d. úrad dekanstvo 2; d. chrám
dekán -u m. ‹g› chem. nasýtený alifatický uhľovodík (alkán) s desiatimi atómami uhlíka;
dekánový príd.
dekan [vysl. tvrdo], -a m.
1. škol. vysokoškolský učiteľ stojaci na čele profesorského sboru fakulty al. vysokej školy;
2. cirk. kňaz dozerajúci na niekoľko farností;
dekanský príd.: d. úrad, d-á hodnosť;
dekanstvo, -a, -tiev str.
1. škol. dekanský úrad, dekanát; budova al. miestnosť tohto úradu;
2. (bez mn. č.) hodnosť dekana
(jeden) dekan; (bez) dekana; (k) dekanovi; (vidím) dekana; (ó) dekan!; (o) dekanovi; (s) dekanom;
(štyria) dekani; (bez) dekanov; (k) dekanom; (vidím) dekanov; (ó) dekani!; (o) dekanoch; (s) dekanmi;
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich