dedina -y -dín ž.
1. sídelný útvar spojený s poľnohospodárstvom, vidiecka obec; jej obyvatelia: rázovitá slovenská d.; pochádzať z d-y; prišla celá d.
2. olympijská d. ubytovacie stredisko účastníkov olympijských hier
● expr. stáť ako svätý za d-ou bezradne; kniž. → potemkinovské, Potemkinove d-y; to je (preňho) → španielska d.;
dedinský príd.
1. k 1: d. človek, d-á chudoba
2. pejor. majúci nízku kult., spoloč. ap. úroveň: d. vkus, d-é spôsoby;
dedinsky prísl.;
dedinka -y -niek ž. zdrob.;
dedinôčka -y -čok ž. zdrob. expr.
dedina, -y, -dín ž. roľnícka, sedliacka osada, obec: rodná d.; družstevná d.; žiť na d-e; pochádzať z d-y; prísť do d-y, na d-u; chodiť z (od) d-y do d-y túlať sa
● španielska d. niečo neznáme; Potemkinove d-y predstieranie niečoho, falšovanie skutočnosti na vyvolanie klamlivého dojmu; hovor. stojí ako svätý za d-ou ani sa nepohne, nečinne;
dedinský príd.: d. človek; d-á škola, d-á chudoba; d. boháč bohatý sedliak, kulak
● pejor. d-á hus dedinské dievča;
dedinsky prísl.: vyzerať, obliekať sa (po) d.;
dedinka, -y, -niek ž. zdrob.;
dedinôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
(jedna) dedinka; (bez) dedinky; (k) dedinke; (vidím) dedinku; (ó) dedinka!; (o) dedinke; (s) dedinkou;
(dve) dedinky; (bez) dediniek; (k) dedinkám; (vidím) dedinky; (ó) dedinky!; (o) dedinkách; (s) dedinkami;