dach dachu pl. N dachy m. ⟨nem.⟩ region. ▶ kryt na hornej časti domov, strecha: šindľový d.; Jeho dach bol pokrytý červenou škridlou, nad ktorú vyčnievali dva kochy, ustavične dymiace. [P. Jaroš] ◘ parem. kto si vytne horu, bude mu rásť hora na dachu o nerozumnom gazdovaní; mohol by si dach pokryť bankovkami je bohatý
dach p. strecha 1
strecha 1. kryt na vrchnej časti budovy: škridlová, plechová strecha • hovor. zastar. dach: prší nám cez dach • zastar. pokrov (Kukučín)
2. p. obydlie, dom 1
dach, -u m. ľud. zastar. strecha