dúha -y dúh ž.
1. oblúk farieb vznikajúci odrazom a lomom slnečných lúčov v daždi: vidieť na oblohe d-u
2. ohnutá doska ako časť steny suda
● expr.: piť ako d. veľa; byť smädný ako d. veľmi;
dúhový príd.: d-é farby farby slnečného spektra;
dúhovo prísl.: d. sfarbený;
dúžka -y -žok ž. zdrob. k 2
dúha dúhy dúh ž. 1. ▶ optický jav v atmosfére v podobe farebného oblúka vyvolaný lomom a odrazom slnečného svetla na vodných kvapkách a obsahujúci všetky farby svetelného spektra: sedemfarebná d.; oblúk dúhy; po búrke sa na oblohe ukázala d.; zažiariť všetkými farbami dúhy; motýliky farebné ako dúha [R. Moric]; Matka cez drobné dúhy sĺz videla iba plecitého mládenca. [M. Krno] 2. ▶ interferenčné farby na tenkom filme ropy, oleja a pod.: olejová d. 3. ▶ ohnutá doska ako časť steny suda: stiahnuť rozoschnuté dúhy obručou ◘ fraz. byť smädný ako dúha veľmi; piť ako dúha veľa, nestriedmo ◘ parem. dúha vodu pije už je po daždi, už nebude pršať ▷ dúžka -ky dúžok ž. zdrob. k 3: Vo dvore majú hotové dúžky na sudy. [Ľ. Petrovský]
dúha1, -y, dúh ž. pestrofarebný oblúk na oblohe, vznikajúci lomom slnečných lúčov na dažďových kvapkách;
pren. a) niečo podobné (tvarom al. farbami) dúhe: A na jej čele svätosti dúha. (Sládk.); b) nádej, symbol nádeje: Má sa zriecť tej dúhy, ktorá sa pnie nad jeho budúcnosťou. (Zúb.)
● piť ako d. veľmi; smädný ako d. veľmi;
dúhový príd.: d. oblúk, d-é farby; sklár. d-é sklo dúhovo sfarbené;
dúhovo prísl.: farbiť, zafarbiť na d.
dúha2, -y, dúh ž. časť steny dreveného suda;
dúžka, -y, -žok ž. zdrob.
(jedna) dúha; (bez) dúhy; (k) dúhe; (vidím) dúhu; (ó) dúha!; (o) dúhe; (s) dúhou;
(štyri) dúhy; (bez) dúh; (k) dúham; (vidím) dúhy; (ó) dúhy!; (o) dúhach; (s) dúhami;