dúha1, -y, dúh ž. pestrofarebný oblúk na oblohe, vznikajúci lomom slnečných lúčov na dažďových kvapkách;
pren. a) niečo podobné (tvarom al. farbami) dúhe: A na jej čele svätosti dúha. (Sládk.); b) nádej, symbol nádeje: Má sa zriecť tej dúhy, ktorá sa pnie nad jeho budúcnosťou. (Zúb.)
● piť ako d. veľmi; smädný ako d. veľmi;
dúhový príd.: d. oblúk, d-é farby; sklár. d-é sklo dúhovo sfarbené;
dúhovo prísl.: farbiť, zafarbiť na d.
dúha2, -y, dúh ž. časť steny dreveného suda;
dúžka, -y, -žok ž. zdrob.