cvik1 -ku pl. N -ky m. 1. iba sg. ▶ činnosť, cvičenie na zdokonaľovanie duševnej schopnosti al. telesnej zdatnosti; takto získaná zručnosť, dokonalosť: mať, nadobudnúť, získať potrebný c.; to vyžaduje trpezlivosť a c.; chýba mu c.; to je len c.; to je vec cviku; dá sa to naučiť cvikom; Pretože vyšiel z cviku, hral neuveriteľne mizerne, no vyhlasoval to za nový štýl. [P. Karvaš]
2. obyč. pl. cviky ▶ pohyb končatín, trupu zameraný na zdokonalenie, zlepšenie fyzického stavu tela; pohyb pri telesnom cvičení: ľahký, ťažký c.; povinné, voľné cviky; gymnastické cviky; dychové, relaxačné, chrbticové cviky; urobiť zopár cvikov; cviky na uvoľnenie svalstva; cviky na žinenke, na náradí
◘ fraz. cvik robí majstra
cvik2 -ka m. ⟨nem.⟩ kart. ▶ kartová hra, pri ktorej musí každý hráč získať najmenej jeden štich: Hrám tarok, mariáš, ramšľu, cvik, očko, ferbľu, poker, makao, kaláber, všetko, čo len chcete, a hrám i na vreckovej harmonike. [J. Hrušovský]
cvik3 -ku pl. N -ky m. ⟨nem.⟩ 1. hovor. ▶ zahrotený predmet z dreva, kameňa al. kovu používaný na upevnenie al. rozrážanie iného predmetu, klin: vraziť, vtĺcť c. do dreva; vbíjať železný c. do pňa
2. hovor. ▶ plocha trojuholníkového tvaru: nakrájať koláč na cviky; patril im iba malý c. poľa pri ceste
3. hovor. ▶ látka trojuholníkového tvaru všitá do odevu, klin: c. na šatách
4. archit. ▶ trojuholníková, smerom dolu zahrotená plocha vymedzená architektonickými článkami, najčastejšie oblúkovitými dverami al. oknami