čína číny čín ž. ⟨VM⟩ hovor. ▶ jedlo zo surovín pokrájaných na malé kúsky pripravené na spôsob čínskej kuchyne: recept na prípravu číny; mäso pokrájame na malé kúsky ako na čínu; pozvať priateľov, ísť na čínu; servírované jedlo chuťovo pripomínalo čínu
Čína -ny ž. ▶ štát vo východnej a strednej Ázii pri pobreží Žltého mora, Východočínskeho mora a Juhočínskeho mora, Čínska ľudová republika: Č. je najľudnatejší štát sveta; územie Číny patrí k oblastiam s najstaršou civilizáciou na svete; Komunistická strana Číny ▷ Číňan -na pl. N -nia m.; Číňanka -ky -niek ž.
Čína, -y ž. veľký východoázijský štát obývaný Číňanmi, Čínska ľudová republika (skrat. ČĽR);
Číňan, -a, mn. č. -ia m. príslušník čínskeho národa;
Číňanka, -y, -niek ž.;
čínsky príd.
1. týkajúci sa územia Číny, pochádzajúci z Číny, vlastný Číňanom: č. hodváb, č. porcelán, č. čaj, č. prístav, č. kuli, č-a váza, č-e písmo, č. múr ochranná hradba na severe Číny postavená v III. stor. pred n. l. proti Hunom a iným kočovníkom;
pren. o izolovanosti, o nedostatku styku, o uzavretosti pred svetom, pred okolím: samoty čínsky múr ma zviera v skúške (Hlb.); č-a reč, pren. hovor. žart. neznáma, nezrozumiteľná;
2. v odborných názvoch: tech. č-e striebro argentan, pakfón; bot. č-a ruža, č-a dula, čajovník č.;
čínsky prísl.: hovoriť (po) č.
(jedna) Čína; (bez) Číny; (k) Číne; (vidím) Čínu; (hej) Čína!; (o) Číne; (s) Čínou;