cigáň -a m. hovor. klamár, luhár: c. cigánsky nadávka;
cigáň mn. N a A -e m. zviera tmavej al. čiernej farby (napr. kôň, pes);
cigánka2 -y -nok ž.;
cigánsky2 príd.;
cigánstvo -a -tiev s. lož; klamstvo, luhárstvo
cigáň1 -ňa pl. N -ni G -ňov m. hovor. expr. ▶ kto vedome nehovorí pravdu, kto klame, klamár, luhár: stal sa z neho c., nič sa mu nedá veriť; c. cigánsky! nadávka ▷ cigánik2 -ka pl. N -ici G -kov m. zdrob.; cigánisko2 -ka pl. N -ká G -nisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: c. jeden, ustavične klame; cigánka2 -ky -nok, cigaňa -ne -ní ž. Text tejto heslovej state bol v porovnaní s tlačenou verziou slovníka upravený alebo doplnený.
cigáň2 -ňa pl. N a A -ne G -ňov m. hovor. ▶ zviera tmavej až čiernej farby (kôň, pes a pod.)
cigáň p. luhár
klamár kto klame • luhár: označiť niekoho za klamára, luhára • úskočník (kto používa úskoky) • pokrytec • falošník • pejor. farizej (falošný človek): politickí pokrytci • pejor. šarlatán: vyhlásiť niekoho za šarlatána • podvodník (kto sa dopúšťa podvodu): sobášny podvodník • hovor. cigáň: tvrdil, že to neurobil, cigáň akýsi • hovor.: švindler • švindliar • hovor. expr. podfukár • expr. šaľbiar • hovor. pejor.: šudiar • šudier • zried. zavádzač (Bodenek) • zried. zavádzateľ (Kukučín) • hovor. pejor. zried. ošmek (Urbánek) • hovor. pejor. zried. ošmekár • pren. pejor. eskamotér (obratný klamár)
luhár kto vedome hovorí nepravdu, klame • klamár: nenapraviteľný luhár, klamár • expr. šaľbiar • hovor. cigáň • hovor. pejor.: šudiar • šudier; podvodník
podvodník 1. kto sa dopúšťa podvodov • hovor. expr. podfukár: politickí podvodníci, podfukári • klamár • luhár • hovor.: švindliar • švindler • expr.: šaľbiar • šibeničník • hovor. pejor.: šudiar • šudier • pejor. šarlatán • pejor. zried.: ošmek • ošmekár • hovor. pejor.: hochštapler • macher • hovor. cigáň
p. aj klamár
2. p. dobrodruh
cigáň2, -a m. hovor. expr. klamár, luhár: c. cigánsky nadávka luhárovi;
cigánka2, -y, -nok (kraj. i cigaňa2, -ne, -ní) ž.;
cigánstvo2, -a, -tiev str. lož, nepravda; klamstvo, luhárstvo;
cigánik2, -a, mn. č. -ci m. zdrob. oslab. (obyč. o malom dieťati, ktoré sa dopustilo luhania)
cigáň3, -a, mn. č. -ne m.
1. hovor. zviera tmavej al. čiernej farby (napr. kôň, pes);
2. Cigáň meno niektorých zvierat tmavej al. čiernej farby, najmä koňa, psa;
Cigánka2, -y, -nok i Cigaňa, -ne, -ní ž. meno zvieraťa tmavej al. čiernej farby
(jeden) cigáň; (bez) cigáňa; (k) cigáňovi; (vidím) cigáňa; (ó) cigáň!; (o) cigáňovi; (s) cigáňom;
(dvaja) cigáni; (bez) cigáňov; (k) cigáňom; (vidím) cigáňov; (ó) cigáni!; (o) cigáňoch; (s) cigáňmi;
(tri) cigáne; (bez) cigáňov; (k) cigáňom; (vidím) cigáne; (ó) cigáne!; (o) cigáňoch; (s) cigáňmi;