cibuľa -e -búľ ž.
1. zelenina pestovaná pre podzemnú dužnatú aromatickú guľovitú časť použ. ako pochutina, bot. Allium
2. podobná podzemná časť iných rastlín: c. tulipánu, cesnaku
3. vec podobná cibuli: c. veže kopula; pomn. cibule hovor. (vreckové) hodinky
● naobliekaný ako c. veľmi;
cibuľový príd.: c-á vôňa;
cibuľka -y -liek ž. zdrob.: vajíčka na c-e
cibuľka -ky -liek ž. zdrob.
cibuľa -le cibúľ ž. ⟨nem. ‹ lat.⟩ 1. ▶ zelenina pestovaná pre podzemnú dužinatú guľovitú časť s výraznou arómou a chuťou, obyč. používaná pri príprave pokrmov ako pochutina: pestovať, siať cibuľu; ošúpať, nakrájať cibuľu; speniť cibuľu na oleji; napáchnuť, páchnuť cibuľou; záhr. c. sadzačka určená na sadenie; c. zelenačka zberaná v júli i s vňaťou; bot. c. kuchynská Allium cepa cesnak cibuľový; c. zimná Allium fistulosum 2. bot. ▶ skrátená podzemná časť stonky nesúca zhrubnuté šupinovité dužinaté listy: trváca, jednoročná c.; c. tulipánu, hyacintu; sadiť narcisové, ľaliové cibule; rozmnožovanie rastlín cibuľami 3. ▶ vec cibuľovitého tvaru, podobná cibuli (obyč. zakončenie veže, kopula chrámu a pod.): kostolná c.; cibule pravoslávneho chrámu 4. pomn. cibule hovor. ▶ vreckové hodinky: Hodinky mal cibule, kľúčikom ich naťahoval. [A. Lacková-Zora] ◘ fraz. naobliekaný ako cibuľa a) veľmi teplo b) vrstvovito ▷ cibuľka -ky -liek ž. zdrob.: pripraviť šampiňóny na cibuľke; Prvou jarnou zeleninou je zelená lahôdková cibuľka. [NP 1988]
cibuľa, -le, -búľ ž.
1. silne aromatická ľaliovitá rastlina, používaná ako kuchynská zelenina; bot. c. kuchynská (Allium cepa); morská c. (Scilla maritima) izbová ozdobná rastlina;
2. podzemná, guľovitá, lúpavá časť niektorých rastlín: tulipánová, hyacintová, kvetinová c.
● naobliekaný ako c. do mnohých kusov odevu;
3. vec cibuľovitého, baňatého tvaru (často o zakončení veže, o kopule chrámov);
4. hovor. žart. cibule pomn. veľké vreckové hodinky baňatého tvaru starého typu;
cibuľový príd.: c. odvar, c-á omáčka;
cibuľka, -y, -liek ž. zdrob. expr.: kuch. mäso na c-e; anat. vlasová c. koreň vlasu;
cibuľkový príd.
cibuľka ž. 1. expr. malá cibuľa: Prší, ňeprší, cibuľka sa poľievaď musí (Pukanec LVI); To je taká cibulka, to sa mosí posadzi_tag naríčej (Hlboké SEN) 2. obyč. mn. č. sorta jabĺk: cibulki (Revúca); cibuľkový príd. k 1: cibulkové rováški (Dechtice TRN); cibulkovia krompele (Kameňany REV); cibulkové grumbíre (Stráže n. Myj. SEN)