cíb -a m. dutá byľ cibule, cesnaku;
cíbik -a m. zdrob.: expr. vyzerá ako c.
cíbik expr. chudý človek (obyč. dieťa) • expr. výžľa: nechce jesť, je z neho cíbik, výžľa • hovor. expr.: cverna • slamka • pejor. hlísta
cíbik1 p. cíb
cíbik2, -a, mn. č. -y m. vodný vták; zool. c. obyčajný (Vanellus vanellus)
cíb, -u m. dutá byľ cibule, cesnaku a niektorých iných rastlín
● nohy, ruky ako c-y chudé, dlhé;
cíbový príd.;
cíbik1, -a m. zdrob.
(jeden) cíbik; (bez) cíbika; (k) cíbiku; (vidím) cíbik; (ó) cíbik!; (o) cíbiku; (s) cíbikom;
(štyri) cíbiky; (bez) cíbikov; (k) cíbikom; (vidím) cíbiky; (ó) cíbiky!; (o) cíbikoch; (s) cíbikmi;