chrobák -a mn. N a A -y m. hmyz s krovkami: zbierka ch-ov, chytať, ničiť ch-y
● mať ch-a v hlave znepokojujúcu myšlienku; → nasadiť niekomu ch-a do hlavy; robiť, zaujať pozíciu → mŕtveho ch-a;
chrobačí príd.;
chrobáčik -a mn. N a A -y m. zdrob. k chrobák;
pren. expr. živ. mn. -ovia (malý, drahý ap.) človek: môj malý ch.
chrobák -ka pl. N a A -ky m. ▶ hmyz s tvrdými krídlami, krovkami: malý, veľký ch.; čierne, zelené chrobáky; posvätný, škodlivý ch.; chrobáky žijúce pod kôrou stromov; mať zbierku chrobákov; Tieto dymom voňajúce chrobáky z hory žijú, odhrýzajú si z nej ako z veľkého pecňa chleba. [L. Ťažký] ◘ fraz. mať chrobáka v hlave zaoberať sa znepokojujúcou myšlienkou, pripúšťať si pochybnosti o niečom; nasadiť niekomu chrobáka do hlavy vyvolať v niekom znepokojujúce myšlienky; zaujať pozíciu/hrať/robiť mŕtveho chrobáka vyhýbať sa povinnosti, zodpovednosti tým, že nereagujeme na niečo ▷ zdrob. ↗ chrobáčik; chrobáčisko -ka pl. N -ká G -čisk s., v sg. i m. zvel.: odporný ch.; Chrobáčisko sa pokojne vyhrievalo na slniečku. [Sme 2005]
chrobák, -a, mn. č. -y m. hmyz s tvrdými krídlami; zool. chrobáky (Coleoptera) rod hmyzu
● hovor. má ch-a v hlave myšlienku, ktorá ho znepokojuje; nasadiť niekomu ch-a do hlavy dať podnet k premýšľaniu;
chrobačí, -ia, -ie príd.: ch-ie larvy; ch-ie vojny (Ondr.);
pren. malý, nepatrný, bezvýznamný: Aký je ten váš chrobačí svet! (Jil.);
chrobáčik, -a/-čka, mn. č. -y m. zdrob.; pren. hypok. (mn. č. -y/-ovia) o malom, útlom, bezmocnom tvorovi, napr. o dieťati
(jeden) chrobák; (bez) chrobáka; (k) chrobákovi; (vidím) chrobáka; (ó) chrobák!; (o) chrobákovi; (s) chrobákom;
(traja) chrobáci; (bez) chrobákov; (k) chrobákom; (vidím) chrobákov; (ó) chrobáci!; (o) chrobákoch; (s) chrobákmi;
(štyri) chrobáky; (bez) chrobákov; (k) chrobákom; (vidím) chrobáky; (ó) chrobáky!; (o) chrobákoch; (s) chrobákmi;