chriašteľ -a mn. N a A -e m. kráčavý sťahovavý vták žijúci na močaristých miestach, zool. Rallus;
pren. pejor. živ. mn. -i slabý, neduživý človek
chriašteľ p. krpáň
krpáň expr. nevyvinutý, zakrpatený človek • expr.: trpaslík (človek malej postavy) • zmok (slabý človek) • škrečok (vzrastom malý človek) • chrček (malý, obyč. zlostný človek) • skrček • skrčok • pejor.: zakrpatenec • krpec • chriašteľ (slabý, neduživý človek) • škriatok (malý človek) • nár. žgvor
slaboch človek slabej vôle, zriedkavejšie aj fyzicky slabý človek: je to slaboch, nedá sa naňho spoľahnúť • expr.: mäkkýš • mľandravec • pejor.: zdochliak • zdochlina • vecheť • expr. chriašteľ (fyzicky slabý človek) • pejor. chabec (Kukučín) • pejor. onuca • zgrgoň (Urbánek) • hnilička • hovor. pejor. handra • hrub.: sraľo • sráč • posero • subšt. slabinger (najmä fyzicky) • zbabelec (človek prejavujúci nedostatok odvahy): ujsť ako zbabelec
chriašteľ, -a, mn. č. -le m.
1. zool. rod kráčavých vtákov (Rallus);
2. ľud. vták chrapkáč;
3. pejor. (mn. č. -li) slabý, zakrpatený človek: Starý Bajak nebol nejaký obor, ale ani nijaký chriašteľ. (Hor.) On je chlap nanič, chriašteľ. (Heč.)
(jeden) chriašteľ; (bez) chriašteľa; (k) chriašteľovi; (vidím) chriašteľa; (ó) chriašteľ!; (o) chriašteľovi; (s) chriašteľom;
(dva) chriaštele; (bez) chriašteľov; (k) chriašteľom; (vidím) chriaštele; (ó) chriaštele!; (o) chriašteľoch; (s) chriašteľmi;