chren -u m. zelenina pestovaná pre dlhý koreň štipľavej chuti, bot. Armoracia: strúhaný ch.;
pren. pejor. ťuťmák, hlupák;
chrenový príd.: ch-á omáčka
chren -nu pl. N -ny m. 1. ▶ trváca rastlina z čeľade kapustovitých s veľkými zelenými listami rastúca ako burina i pestovaná pre dlhý, hrubý valcovitý koreň ako zelenina: vykopať ch.; Vybehni do chotára, nech sa ti nelení, vinohrady sú plné chrenu. [V. Šikulová] □ bot. chren veľkoplodý Armoracia macrocarpa chránený druh; chren dedinský Armoracia rusticana 2. ▶ dlhý koreň tejto zeleniny, obyč. nastrúhaný, čerstvý al. konzervovaný (a rôzne ochutený), používaný pre svoju ostrú, štipľavú chuť ako doplnková zelenina al. na obklady v ľudovom liečiteľstve: párky, pečené bravčové koleno s chrenom; postrúhať dva čerstvé chreny; pripraviť závitky šunky plnené šľahačkou s chrenom; Na druhý deň slzí nad štipľavým chrenom. Matej si rozkázal údené mäso. [D. Dušek]; Počas veľkonočných sviatkov nebude vari na žiadnom stole chýbať chren. [Sme 1995] 3. G -na pl. N -ni A -nov pejor. ▶ neprimerane (veku) sa správajúci starší muž, hlupák (často ako nadávka): Predávam sa smradľavým chrenom. [K. Lászlová]; Ešte nie je taký starý chren, ešte im ukáže, až budú ústa otvárať. [LT 2000]
hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)
chren p. hlupák
chren, -u m. druh koreňovej zeleniny pálčivej, štipľavej chuti: párky, šunka s ch-om; strúhaný ch.; bot. ch. obyčajný (Armoracia rusticana);
chrenový príd.: ch. odvar, ch. koreň, ch. obklad, ch-á omáčka
(jeden) chren; (bez) chrenu; (k) chrenu; (vidím) chren; (ó) chren!; (o) chrene; (s) chrenom;
(dva) chreny; (bez) chrenov; (k) chrenom; (vidím) chreny; (ó) chreny!; (o) chrenoch; (s) chrenmi;