chovanec -nca m.
1. kto žije vo (výchovnom) ústave, internáte ap.
2. dieťa prijaté do výchovy v rodine;
chovanica -e -níc, chovanka -y -niek, k 1 i chovankyňa -e -kýň ž.;
chovanecký príd.
chovanec -nca pl. N -nci m. 1. ▶ kto žije v zariadení ústavnej starostlivosti (vo výchovnom ústave, v internáte a pod.): bývalý ch. katolíckeho internátu; ch. polepšovne, ústavu pre mladistvých, reedukačného domova pre mládež; maloletí chovanci detského domova; získať si dôveru chovancov 2. ▶ (obyč. o zvierati) čo bolo vzaté do opatery; čo je chované v zajatí, zverenec: pracovníci zoo nosia svojim chovancom seno, chlieb a mäso; Koníky sú obľúbenými chovancami morských akvárií. [VNK 2002] ▷ chovanica -ce -níc, chovanka -ky -niek, chovankyňa -ne -kýň ž.: prichýliť na víkend chovanku; na benefičnom podujatí vystúpili aj chovankyne miestneho detského domova; Vyzerala vtedy upnutá a strojená v akýchsi nevýrazných popolavých šatách, aké nosia chovanice v dievčenských ústavoch. [P. Štrelinger]
chovanec p. zverenec 1
zverenec 1. kto je niekomu zverený do opatery, do starostlivosti: vychovať zo zverenca statočného človeka • chovanec (obyč. kto žije vo výchovnom ústave) • práv. opatrovanec • chránenec
2. p. snúbenec
chovanec, -nca m.
1. chlapec, mladík vychovávaný v nejakom ústave, internáte ap.: ch. internátu, učňovského domova;
2. práv. chlapec prijatý za vlastného, adoptovaný, osvojenec;
chovanecký príd.: práv. ch. pomer
(jeden) chovanec; (bez) chovanca; (k) chovancovi; (vidím) chovanca; (ó) chovanec!; (o) chovancovi; (s) chovancom;
(traja) chovanci; (bez) chovancov; (k) chovancom; (vidím) chovancov; (ó) chovanci!; (o) chovancoch; (s) chovancami;