chňup, -a, mn. č. -ovia i chňupák, -a, mn. č. -ci, zried. i chňupáň, -a m. hovor. pejor. hlupák, sprosták, truľo, chmuľo: chňup sprostý (Ráz.-Mart.); Vedel, že panák je do strojov chňup. (Rys.) Azda by som mala ísť za takého chňupáka? (Urbk.) Chňupáň neohrabaný! (Urbk.);
chňupaňa, -ne, -ní ž. hlupaňa, sprostaňa