cárach -u obyč. mn. m. hovor. expr. haraburdie: byt plný c-ov
cárach -chu obyč. pl. cárachy m. hovor. expr. ▶ staré, nepotrebné veci; syn. haraburdie, rároh, rárohy, krám: zapratať izbu cárachmi; V pivnici mám debnu s rozličnými cárachmi. [J. Váh]; Boli tu prútené kufre a množstvo iných neidentifikovateľných rároh a cárachov. [P. Karvaš]
cárach p. daromnica 1
daromnica 1. bezvýznamná vec • zbytočnosť • daromnosť: kupovať daromnice, zbytočnosti, daromnosti • nečin • zried.: daromnina • hlúpota • hovor. pletka: vyhodiť peniaze za pletky • expr.: taľafatka • šepleta • sprostosť • hlúposť • naničhodnosť: nikdy nevenoval žene nič poriadne, iba samé taľafatky, šeplety, hlúposti • expr.: chamraď (Kukučín) • chamradie • hovor., obyč. pejor.: haraburda • haraburdie • rároh • rároha • krám (stará, opotrebovaná vec): vyhodiť z bytu haraburdy, rárohy; izba je plná krámov • hovor. expr. cárach • subšt.: blbosť • blbina • nár. expr. ošprta (Záborský)
2. p. neporiadnica
cárach, -u m. nár.
1. ráždie, chrastie: žulové balvany a husté cárachy (Lask.);
2. obyč. v mn. č. cárachy expr. staré, bezcenné veci, haraburdie: Pošlem ich aj so všetkými cárachmi a rarachmi do horúceho pekla. (Fel.)
(jeden) cárach; (bez) cárachu; (k) cárachu; (vidím) cárach; (ó) cárach!; (o) cárachu; (s) cárachom;
(tri) cárachy; (bez) cárachov; (k) cárachom; (vidím) cárachy; (ó) cárachy!; (o) cárachoch; (s) cárachmi;
(jedna) čara; (bez) čary; (k) čare; (vidím) čaru; (hej) čara!; (o) čare; (s) čarou;
(tri) čary; (bez) čiar; (k) čarám; (vidím) čary; (hej) čary!; (o) čarách; (s) čarami;
(jedno) čaro; (bez) čara; (k) čaru; (vidím) čaro; (hej) čaro!; (o) čare; (s) čarom;
(štyri) čará; (bez) čiar; (k) čarám; (vidím) čará; (hej) čará!; (o) čarách; (s) čarami;
(tri) čary; (bez) čarov; (k) čarom; (vidím) čary; (hej) čary!; (o) čaroch; (s) čarami;
(štyri) čary; (bez) čiar; (k) čarám; (vidím) čary; (hej) čary!; (o) čarách; (s) čarami;