čapík -a m.
1. anat. výbežok mäkkého podnebia, jazýček
2. čo tvarom pripomína čapík: farm. liečivo upravené na vkladanie do teles. dutín; záhr. zrezaný výhonok
čapík -ka pl. N -ky m. 1. zdrob. ▶ malý čap (význ. 1 – 3): čapíky na dverách vŕzgajú 2. anat. ▶ kužeľovitý, valčekovitý útvar nachádzajúci sa v rozličných častiach tela, uvula: podnebný č. časť mäkkého podnebia; č. maternice pošvová časť krčka maternice; poškodenie čapíka; vyšetrenie spočívajúce v jemnom zotretí povrchu čapíka a hrdla 3. iba pl. čapíky anat. ▶ svetlocitlivé bunky sietnice, ktoré prijímajú svetelné podnety a podmieňujú rozlišovaciu schopnosť sietnice: čapíky schopné vnímať farby 4. farm. ▶ liečivý prípravok v tvare kužeľovitého al. zúženého valca na vkladanie do telovej dutiny (napr. konečníka al. pošvy): glycerínový č.; vaginálne čapíky; čapíky na utíšenie bolesti; forma na čapíky; zaviesť si č. 5. záhr. ▶ zrezaný podpník ovocného stromu al. kra so štepom: rez na dvojočkové a štvoročkové čapíky; priviazať výhonok k čapíku 6. vin. ▶ krátke jednoročné drevo, ktoré zostalo po reze na kre: dlhý č. jednoročné drevo so 4 – 5 očkami; krátky č. jednoročné drevo s 1 – 2 očkami; zrezávanie čapíkov 7. zool. ▶ zmyslové teliesko hmyzu umiestnené na zmyslovom orgáne tak, aby zachytené chvenie prenášalo na celý orgán
čap1 čapu pl. N čapy m. 1. ▶ zátka z dreva, kovu a pod. na uzatváranie nádob zabraňujúca vytekaniu tekutín: čapy na sudoch piva, vína; č. na spúšťanie medu 2. ▶ kovový valcovitý otočný mechanizmus na zavesenie dvier, brány a pod.; syn. pánt: čapy na bránke, na skrini; mastiť čapy; Dvere sa hýbali a vŕzgali v čapoch. [M. Figuli] 3. tech. ▶ časť osi, hriadeľa al. samostatná strojová súčiastka, ktorá klzným uložením v ložisku prenáša silu na podperu al. inú súčiastku: dvojitý, guľový, ložiskový č.; kľukový, nápravový č.; upevňovacie čapy; čapy kolies; čelný č. umiestnený na konci hriadeľa 4. tech. ▶ upravený koniec trámu al. dosky umožňujúci spojenie súčastí drevených konštrukcií: preklady sa držia na pilieroch vďaka drážkam, žliabkom a čapom 5. lek. ▶ drobné hnisavé ložisko (na mandliach pri angíne, po vriedkoch a pod.): ošetriť, vytrieť č. tinktúrou 6. zool. ▶ základný článok čeľuste hmyzu spojený priamo s hlavou ◘ fraz. čapy mu spadli a) stratil nádej b) je málovravný; udrieť na čap hojne naliať, obyč. piva, vína ▷ zdrob. ↗ čapík
čapík anat. výbežok mäkkého podnebia • jazýček • odb. uvula • expr.: dzindzík
čapík, -a m.
1. zdrob. malý čap;
2. farm. liečivo kužeľovitého tvaru vkladané do konečníka al. iných dutín tela (star. čípok);
3. anat. výbežok mäkkého podnebia, jazýček, uvula;
čapíkový príd.: lingv. č-á spoluhláska (r) uvulárna
(jeden) čapík; (bez) čapíka; (k) čapíku; (vidím) čapík; (hej) čapík!; (o) čapíku; (s) čapíkom;
(dva) čapíky; (bez) čapíkov; (k) čapíkom; (vidím) čapíky; (hej) čapíky!; (o) čapíkoch; (s) čapíkmi;