blana -y blán ž.
1. jemný tenký útvar: plávacia b. (brodivých vtákov); anat. mozgová b.
2. (rozmnožovacia) b. tenký papier s vrstvou vosku al. kovová fólia na rozmnožovanie písomností: písať na b-u;
blanka -y -niek ž. zdrob. k 1
Blanka -ky -niek ž.
blanka -ky -niek ž. zdrob.
blana -ny blán ž. 1. ▶ jemná tenká vrstva obaľujúca, pokrývajúca al. oddeľujúca niečo: biela b. pomaranča; ovčia a kozia koža na výrobu bubnových blán; biol. bunková b. membrána; protoplazmatická b. rastlín; povrchová b.; žĺtková b.; anat. vnútorná srdcová b.; brušná, väzivová b.; panenská b.; lek. zápal mozgových blán vírusové ochorenie, meningitída; zool. medziprstové, plávacie blany; pren. Zrazu sa však blana ticha roztrhne a zaplaví dutinu ušnú a chodby mozgové divými zvukmi. [J. Špaček] 2. polygr. ▶ tenký papier s vrstvou vosku al. kovová fólia na rozmnožovanie písomností: tlačová b.; papierová rozmnožovacia b. ▷ blanka -ky -niek ž. zdrob. k 1: svalové, elastické blanky; odstrániť blanky z mäsa; cievami pretkaná b.
Blanka -ky -niek ž. ⟨špan.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno
blana, -y, blán ž. jemná tenká koža;
tech. jemne vypracovaná tenká vrstva pružnej hmoty: lek. brušná b., mozgové b-y, panenská b. hymen; zool. plávacia b. u brodivých vtákov; biol. bunková b. obal bunky; tech. rozmnožovacia, kaučuková, kovová b., písať na b-y;
blanový príd.: b-é mäso (Vans.) majúce blany;
blanka, -y, -niek ž. zdrob.
blana ž. (blaňa) 1. strsl, zsl tenký obal svalov a vnútorných orgánov živočíchov: To bolo meso samá blana (Hor. Lehota DK); Má pretrhnutú blaňu (Hliník n. Hron. NB); Bu̯ana mu puku̯a a biu̯o po ňem (Sotina SEN); zápaľ modzgovíh blán (Žaškov DK); zápal brušné blani (Nandraž REV) 2. blanité mäso: Dajťe mi kúsog blani (Lipt. Hrádok LM) 3. strsl blanitý obal pod škrupinou vajíčka: Žĺtok a bielog je v blaňi (Návojovce TOP); blana (Kaľamenová MAR) L. vajce v blaňe (Šuľa MK) - znesené bez škrupiny 4. šupa na vychladnutom prívarku al. mlieku: blana (Kameňany REV, Belá n. Cir. SNI) 5. zastar. sklená obločná tabuľa: Rozbil blanu na piuňici (Vranov) 6. jor tenšia vrstva kameňa ľahko oddeliteľná od inej vrstvy: V baňi zme maľi takie ťenšie blani, ňebolo ich treba uš kálať (Medzibrodie n Or. DK); blanka ž. zdrob. k 1: Jä nekcem blanki na mese (Kameňany REV); Pretrhla sa jé blánka v uchu (Kameňany REV) k 4: Van nekce chibaj blanku s kisela (Revúca)
blanka p. blana