belkanto, bel canto [ka-] -ta s. ⟨tal.⟩ hud. ▶ spevácka technika, interpretačný štýl s dôrazom na dokonalé ovládanie hlasu, krásu a plnosť tónu, pestovaný najmä v 17. - 19. storočí v Taliansku: pamiatky pripomínajúce slávnu éru talianskeho bel canta [LT 1998]; obecenstvo, ktoré si bel canto žiada [Sme 1997]
bel canto [ka-] bel c-a, belkanto -a s. ‹t› hud. (v 17. – 19. stor.) tal. spevácky sloh kladúci dôraz na dokonalé ovládanie hlasu, krásu a plnosť tónu a spevnú líniu