bujdoš -ša pl. N -ši m. hovor. expr. ▶ kto sa samopašne správa, robí zle, vyčíňa; syn. živáň, lapaj: Satinský je v privátnejšie ladených fejtónoch beťár, bujdoš, číslo, figliar. [DF 2002]
bujdoš p. šibal
šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista
bujdoš, -a, m. nár. neporiadny, samopašný človek, lump: ľahkomyseľný b. (Jes-á);
bujdošský príd.: b. život (Jes-á);
bujdošstvo, -a str. (Kuk.) samopašnosť