bucko -a mn. -ovia m. hypok. bucľaté dieťa; drobný tučný človek
bucko -ka pl. N -kovia m. hypok. ▶ dieťa s plnými, okrúhlymi tvarmi; malý tučný človek: malý b. vo vozíčku; buckovia sa jej nepáčili
brucháč expr. tučný, bruchatý človek • expr.: brucháň • bruchaj • bachráč • bachráň: už v štyridsiatke sa z neho stal brucháč, bachráč • expr.: tučko • bucko • tučniak • vypasenec: pod tým vypasencom sa isto lavička zlomí • pejor.: pupkáč • opucheľ • bravčo • zried. megero
bucko hypok. 1. bucľaté malé dieťa • expr.: bucľa • bucláč: len aby sa z bucľaťa nestal pretučnený mládenec • det. al. expr. tučibomba: spolužiaci volali mamičkinho bucka tučibomba
2. p. brucháč
bucko (zried. i buco), -a, mn. č. -ovia m. hypok. buclaté malé dieťa (niekedy i o tučnom dospelom človeku): Aký bucko, valibuk si, zdravý, silný. (Hviezd.)
(jeden) bucko; (bez) bucka; (k) buckovi; (vidím) bucka; (ó) bucko!; (o) buckovi; (s) buckom;
(dvaja) buckovia; (bez) buckov; (k) buckom; (vidím) buckov; (ó) buckovia!; (o) buckoch; (s) buckami;
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich