bublavý -vá -vé 2. st. -vejší príd. ▶ ktorý buble, vydáva zvuk ako tečúca al. vriaca voda, bublajúci; syn. klokotavý: b. potok; b. zvuk; bublavé víno; Do bublavého a mäkkého vrčania tankov vleteli akési ostré, no ešte vzdialené výstrely. [R. Jašík]; Mimoriadne rýchle bicie a bublavá basgitara tvorili podklad rebelantských skladieb. [Pc 1995]
bublavý p. klokotavý
klokotavý ktorý klokoce, vydáva zvuk ako tečúca al. vriaca voda • bublavý • expr. dudlavý: klokotavé, bublavé, dudlavé liečivé bahno • zurčivý • zurkotavý • zried. zurkotný • expr. blbotavý: zurčivá, zurkotavá, zurkotná bystrina; blbotavý prúd vody • žblnkavý • žblnkotavý • expr. čurkotavý (pravidelne a jemne klokotajúci; žblnkotajúci): žblnkavý, žblnkotavý, čurkotavý jarček • expr.: špľachotavý • šplechotavý; hukotavý: hukotavý vodopád • vriaci • expr. frfotavý: stiahla zo sporáka vriacu, frfotavú kašu
žblnkotavý expr. ktorý vydáva zvuk podobný žblnkotu • expr. žblnkavý: žblnkotavý, žblnkavý šum potoka • zurkotavý • zurčivý • expr.: žurkotavý • čurkotavý • zried. zurkotný: zurčivé, čurkotavé horské bystriny • klokotavý • bublavý (ktorý vydáva zvuk ako vriaca voda): klokotavý, bublavý prameň • vriaci • expr.: dudlavý • blbotavý • frfotavý: vriaca, frfotavá polievka
bublavý príd. ktorý buble, bublajúci: b. potok, b. prameň (Ráz.); b. holub (Fig.); b. hlas (Šolt., Tim.); b. kotol (Pláv.);
bublavo prísl.