bubeník -a mn. -ci m.
1. hráč na bubne (v hud. súbore)
2. v min. obecný zamestnanec, kt. bubnovaním zverejňoval úr. oznamy
bubeník, -a, mn. č. -ci m.
1. obecný zriadenec, ktorý bubnuje a vyhlasuje nariadenia a zvesti;
2. člen kapely, orchestra, ktorý hrá na bubne;
bubenícky príd.;
bubeníček, -čka, mn. č. -čkovia m.
1. zdrob. expr. malý bubeník;
2. (bez mn. č.) druh hry v karty: hrali sa bubeníčka (Jégé)
(jeden) bubeník; (bez) bubeníka; (k) bubeníkovi; (vidím) bubeníka; (ó) bubeník!; (o) bubeníkovi; (s) bubeníkom;
(traja) bubeníci; (bez) bubeníkov; (k) bubeníkom; (vidím) bubeníkov; (ó) bubeníci!; (o) bubeníkoch; (s) bubeníkmi;