bubeník, -a, mn. č. -ci m.
1. obecný zriadenec, ktorý bubnuje a vyhlasuje nariadenia a zvesti;
2. člen kapely, orchestra, ktorý hrá na bubne;
bubenícky príd.;
bubeníček, -čka, mn. č. -čkovia m.
1. zdrob. expr. malý bubeník;
2. (bez mn. č.) druh hry v karty: hrali sa bubeníčka (Jégé)