brusnica -e -níc ž.
1. stále zelený nízky horský krík, bot. Vaccinum
2. obyč. mn. jeho drobné červené plody trpkastej chuti;
brusnicový príd.: b. kompót
brusnica -ce -níc ž.
brusnica -ce -níc ž. 1. ▶ rod dvojklíčnolistových rastlín z čeľade brusnicovitých; nízky krík s tmavozelenými nepadavými al. opadavými listami, s bielymi al. ružovkastými kvetmi a s bobuľovitými plodmi, rastúci vo vyšších polohách: na rúbanisku kvitli brusnice; bot. b. obyčajná Vaccinium vitis-idaea; b. čučoriedková Vaccinum myrtillus čučoriedka; b. barinná Vaccinium uliginosum s fialovými plodmi, ktorých skonzumovanie vo väčšom množstve spôsobuje bolesti hlavy a vracanie 2. obyč. pl. brusnice ▶ jasnočervené trpkasté plody brusnice obyčajnej: zbierať, zavárať brusnice; diviačie mäso na brusniciach ▷ brusnička -ky -čiek ž. zdrob.
Brusnica -ce ž.
obec na východnom Slovensku v Stropkovskom okrese juhozápadne od Stropkova;
Brusničan -na pl. N -nia m.;
Brusničanka -ky -niek ž.;
brusnický -ká -ké príd.
brusnica, -e, -níc ž.
1. kríčkovitá horská rastlina s jedlými, červenými plodmi; bot. b. obyčajná (Vaccinium vitis-idaea);
2. obyč. v mn. č. brusnice plody tejto rastliny;
brusnicový príd.: b. kompót, b-a šťava
brumicový p. brusnica
brusnica ž. (brušňica) strsl, šar kríčkovitá horská rastlina a jej červené jedlé plody, bot. brusnica (Vaccinum): H ponďelog zme boľi na maľinách f šľóge a hňeská na brušňicách (Dol. Lehota DK); Buli tu tetki z brusnicamí, ale nedajú len za múku abo bvap (Nandraž REV); Z bruśňicoch vara ľekvar i kompot bruśňicovi dobri (Torysa SAB); brusnica (Ploštín LM); brusňica (Mošovce MAR); brumicový príd.: bruśňicovi ľekvar (Torysa SAB) !1d_b1_003649 brusničiak m. brusnicový krík: Na bruśňičaku rośňu bruśňici (Žakarovce GEL)
brušnica p. brusnica
brusnica ž, obyč. pl b-e plody b. obyčajnej Vaccinium vitis-idaea: na brussnicze geden ssafel (P. BYSTRICA 1720); kdo nemuze wodi zadrzeti, wezmi yahodi, brusnicze (LR4 18. st)