brucháč -a m. expr. bruchatý človek, brucháň
brucháč expr. tučný, bruchatý človek • expr.: brucháň • bruchaj • bachráč • bachráň: už v štyridsiatke sa z neho stal brucháč, bachráč • expr.: tučko • bucko • tučniak • vypasenec: pod tým vypasencom sa isto lavička zlomí • pejor.: pupkáč • opucheľ • bravčo • zried. megero
brucháč, -a m. pejor. človek s veľkým bruchom: Brucháč s pupkom, nič nedostaneš. (Jes.);
brucháčik, -a m. zdrob. iron.
(jeden) brucháč; (bez) brucháča; (k) brucháčovi; (vidím) brucháča; (ó) brucháč!; (o) brucháčovi; (s) brucháčom;
(dvaja) brucháči; (bez) brucháčov; (k) brucháčom; (vidím) brucháčov; (ó) brucháči!; (o) brucháčoch; (s) brucháčmi;