bôtka p. botka
botka1, -y, -tiek i bôtka, -y, -tok ž. (obyč. v mn. č.) kniž. zastar. poltopánka, najmä ženská; detská topánka: úhľadné botky (Vaj.); vysoké červené botky (Taj.); mal krásny dolomán a žlté botky (Hviezd.); remenné bôtky (Šolt.);
botinka, -y, -niek ž. zdrob. expr. malá topánka, topánočka (Vaj., Taj.)
botka2, -y, -tiek ž. tech. opora al. podklad (napr. na stĺpe, na rebríku, na pažbe pušky)