Barbora -ry -bôr, Barbara -ry -bár ž. ⟨gr.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ◘ parem. svätá Barbora ťahá sane do dvora (4. december) ▷ dom. Bara Bary Bár, Bora Bory Bôr, Boriša -še Boríš, Barča -če Bárč, Borka -ky Boriek; zdrob. Barborka -ky -riek
Borislava -vy -láv ž. ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ dom. Bora Bory Borí, Borča -če -čí; Slava -vy Sláv; zdrob. Borka -ky Boriek
borka -ky boriek ž. ⟨nem.⟩ ▶ vrchná odumretá skorkovatená vrstva kmeňa a vetiev drevín, kôra: stará, rozpukaná b. smreka; biela b. brezy; Kmeň i hrubšie konáre pokrýva popukaná kôra, borka, ktorá sa pri opracovávaní dreva ľahko odlupuje. [V. Šikula]; Štyri stromy majú porušenú borku kmeňov a presychajú. [Vč 1988]
Bôrka -ky ž.
obec na východnom Slovensku v Rožňavskom okrese východne od Rožňavy;
Bôrčan -na pl. N -nia m.;
Bôrčanka -ky -niek ž.;
bôrčanský -ká -ké príd.
borka1 -y ž. ‹n› bot. vrchná odumretá skôrkovatená vrstva pletív na povrchu kmeňa, vetiev i koreňov, kôra
borka2 -y ž. ‹n› rašelinová tehla používaná predtým na kúrenie;
borkový príd.
borka, -y, -riek ž. odb. odumretá vrchná vrstva kôry stromov