borka1 -y ž. ‹n› bot. vrchná odumretá skôrkovatená vrstva pletív na povrchu kmeňa, vetiev i koreňov, kôra
borka2 -y ž. ‹n› rašelinová tehla používaná predtým na kúrenie;
borkový príd.
borka, -y, -riek ž. odb. odumretá vrchná vrstva kôry stromov