bognár m. i bognárka ž. remes. druh klinca s malou hlavičkou: Menšima bognári sa pribíja dlážka o tvrďie postrhou̯ce, večie bognáre boľi treba na pribíjaňia dláški o mekie postrhou̯ce (Pukanec LVI); Menše klinčeki še volali bognarki (Turzovka ČAD); bognárka (Kalinovo LUČ)