bobok -bku m. trus menších prežúvavcov al. hlodavcov: zajačie, ovčie b-y;
bobček -a m. zdrob.
bobok bobku obyč. pl. bobky m. ▶ trus menších prežúvavcov al. hlodavcov: ovčie, zajačie, kozacie bobky; púšťať bobky ◘ fraz. mať rečí ako koza bobkov veľa zbytočne rozprávať ▷ bobček -ka obyč. pl. bobčeky m. zdrob.: zajačik necháva po byte bobčeky
bobok p. výkal
výkal zvyšky potravy vylučované z organizmu: zápach výkalov • stolica (obyč. ľudské výkaly): riedka stolica • trus (výkaly zvierat): slepačí trus • výtrus • zastar. výmet (Hviezdoslav) • pomn. fekálie • lajno (dobytčí výkal): konské lajno • hovor. expr. človečinec (ľudský výkal) • husacinec (kus husacieho trusu) • kravinec (kus kravského trusu) • koňacinec • kobylinec (kus konského trusu) • kuracinec • slepačinec (kus slepačieho trusu) • bobok (trus menších prežúvavcov): zajačie bobky • hrub.: hovno • sranec • det. kakanec
bobok, -bku, častejšie v mn. č. bobky, -ov m. trus menších prežúvavcov al. hlodavcov (napr. kozy, ovce, zajaca): púšťať b-y
● hovor. sedieť na b-u kvočať, byť v drepe, sadnúť si na b. kvoknúť si, spustiť sa do drepu
(jeden) bobok; (bez) bobku; (k) bobku; (vidím) bobok; (ó) bobok!; (o) bobku; (s) bobkom;
(dva) bobky; (bez) bobkov; (k) bobkom; (vidím) bobky; (ó) bobky!; (o) bobkoch; (s) bobkami;