bobka ž. 1. vsl dužinatý guľovitý plod (napr. hrozna), bobuľa: Prišou̯ rok, že aňi jedna bopka ňebula, šicko opadlo, zosipalo śe (Kaluža SOB) 2. malá okrúhla, plno vyšitá vzorka, bodka: Má bopke višitie na vizitki (Kociha RS); Na hlave zme mávali uviázaní ručňíg zo žltíma bopkáma (Svätuša VRB); Zástere boli višité aj na bopki a švingle (Brestovany TRN) 3. zajačí, baraní trus: Zameť ťie bopke, nak tu ňesmrďia! (St. Hory BB)
bobka ž bobuľka: bacca: gahodka, bobka (HD 1706-07)