Blahomil -la pl. N -lovia m. ▶ mužské rodné (krstné) meno ▷ dom. Blaho -ha pl. N -hovia, Blahoš -ša pl. N -šovia
Blahomír -ra pl. N -rovia m. ▶ mužské rodné (krstné) meno ▷ dom. Blaho -ha pl. N -hovia m., Blahoš -ša pl. N -šovia
Blahoslav -va pl. N -vovia m. ▶ mužské rodné (krstné) meno ▷ dom. Blaho -ha pl. N -hovia, Blahoš -ša pl. N -šovia
blaho1 -ha bláh s. 1. ▶ to, čo prináša úžitok, osoh, čo je všeobecne prospešné, užitočné ľuďom; syn. prospech, dobro: všeobecné, verejné b.; kultúrne, duchovné b.; b. štátu, spoločnosti; súhlasiť v mene blaha; bojovať za rodinné b.; zaujímať sa o b. iných; Kamila teoreticky hlásala blaho ľudstva, ale v skutočnosti pracovala na tom, aby vytiahla Martina z jeho ideálnych podmienok sústredeného úsilia. [H. Dvořáková]
2. ▶ pocit šťastia, spokojnosti, príjemný pocit z niečoho: nebeské, nevýslovné, zaslúžené b.; osobné b.; dať sa unášať blahom; byť na vrchole blaha; mať výraz blaha v tvári; tonúť v blahu; vzdychať od blaha; usmievať sa blahom; Akákoľvek maličkosť, ktorá nevybočovala z každodennosti, roznietila vo mne pocit blaha. [P. Bunčák]; Keď sa mu človek navyše prihovorí, zviera od blaha kňučí, vrtí sa a od toľkej dôvery sa celé trasie. [P. Jaroš]
blaho2 prísl. kniž. ▶ typicky pre stav pokoja, šťastia, spokojnosti: b. si žiť; Im je s takými ľuďmi blaho, dobre. [H. Ponická]; Potom tvár svoju fúzatú pritisol na pachoľa, aby mu bolo blaho. [J. Smrek]