bič -a m. remenec al. povrázok pripevnený na bičisko: šibať kone b-om, práskať b-om;
pren. expr. bremeno: b. nezamestnanosti
● akoby b-om plesol rýchle; (u)pliesť na seba b. pripraviť, pripravovať si naliehavú povinnosť; expr. mať nad sebou b. byť nútený niečo robiť; na → konci b. plieska
bič, -a m. povrázok al. remenec pripevnený na bičisko, ktorým sa poháňajú zvieratá: plieskať, šľahať, šibať, práskať, švihať b-om
● ako čo by b-om pleskol rýchlo, v momente; na konci b. plieska (prísl.) na koniec príde rozhodnutie; upliesť b. na seba pripraviť sám pre seba niečo nepríjemné (obyč. s iným úmyslom);
pren. pohroma, nešťastie, trápenie: b. vojny; ľud. b. boží o vojne, pohrome;
bičový príd.: b-é údery, rany;
bičík, -a m.
1. zdrob. malý bič;
2. zool. ústroj, výbežok buniek niektorých nižších živočíchov al. spermií, ktorým sa pohybujú;
3. zastar. sláčik (Hviezd., Tim., Kuk., Ráz.)
(jeden) bič; (bez) biča; (k) biču; (vidím) bič; (ó) bič!; (o) biči; (s) bičom;
(dva) biče; (bez) bičov; (k) bičom; (vidím) biče; (ó) biče!; (o) bičoch; (s) bičmi;