belko -a m.
1. mn. -ovia beláň (význ. 1)
2. mn. -y/-ovia A -y/-ov beláň (význ. 2)
belko G a A -ka pl. N -kovia A -kov m. (zvieratko)
belko -ka pl. N -kovia m. (dieťa)
belko1 -ka pl. N -kovia m. ▶ človek, obyč. chlapec so svetlými, belavými vlasmi al. bielou pleťou; syn. beláň: po kom je ten váš b.?
belko2 -ka pl. N -kovia m. 1. ▶ zviera s bielou, belavou srsťou, obyč. kôň al. pes; syn. beláň: dvojročný b.; Dvanásť belkov ako sneh ťahalo rakvu. [M. Ferko]; Belko zahrabal kopytami vo vzduchu, akoby sa chystal vzlietnuť. [D. Machala] 2. Belko ▶ meno bielosrstého zvieraťa, obyč. koňa al. psa: šteniatku dali meno B.
Belo Bela pl. N Belovia m. ⟨maď. ‹ nem.⟩ ▶ mužské rodné (krstné) meno ▷ zdrob. Belko -ka pl. N -kovia; ↗ i Vojtech
beláň človek s belavými vlasmi; zviera s belavou srsťou: on je beláň i koňa má beláňa • belko • beloň: v brunetovi nikto nehľadal malého belka • blondín • hovor. blondiak • zried. plavovlások • bielohlávok (iba o človeku) • beluš (iba o zvierati)
belko p. beláň
kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie: ťažný, dostihový kôň • tátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň) • expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripy • ťahúň (ťažný kôň) • pejo • pejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec) • šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec) • belko (kôň belavej srsti) • hnedák (kôň hnedej srsti) • havran (kôň čiernej srsti) • gaštan (kôň gaštanovej srsti) • sivko • sivák (kôň sivej srsti) • fako (kôň plavej srsti) • vraník • vranec • vranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancov • fukso (kôň žltej al. tehlovej farby) • hovor.: plavák • plavko (kôň plavej srsti) • hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami) • expr. hrivko (kôň s peknou hrivou) • hucul (horský kôň) • lipican (plemeno teplokrvného koňa) • arab (arabský kôň) • hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska) • kalika (kôň s telesnou chybou) • pejor.: mršina • mrcina • mitrha • devla (starý, chudý kôň)
2. p. stojan 3. p. jazdec 2 4. p. hlupák
belko, -a m.
1. (mn. č. -ovia) človek (obyč. chlapec) so svetlými vlasmi al. s bielou pleťou;
2. (mn. č. -y/-ovia) belosrsté zviera, obyč. kôň al. pes;
Belko meno belosrstého zvieraťa, obyč. koňa al. psa
belko m. 1. chlapec s belavými vlasmi, beláň: belko (Bošáca TRČ) 2. zviera (obyč. kôň) s belavou, svetlosivou srsťou: belko (Laskomerské BB)