belica1 -ce belíc ž. 1. ▶ sladkovodná modrozelená ryba so striebristými bokmi a dopredu vysunutou spodnou čeľusťou: chytať belice; Pod hladinou rieky sa mihli dve belice. [LT 1998]; Sieťka sa zatrepotala. Belice sa zúfalo snažili vykĺznuť z nej. [R. Dobiáš]; zool. b. veľká dunajská Chalcalburnus chalcoides danubicus 2. ▶ ovca bielej farby ▷ zdrob. ↗ belička1
belica2 -ce belíc ž. ▶ plod slivky al. čerešne svetlej farby: Trhal belice a zhadzoval mi ich. Ešte len trochu ožltli, ale veľmi mi chutili. [E. Dzvoník] ▷ belička2 -ky -čiek ž. zdrob.
belička1 -ky -čiek ž. 1. zdrob. ▶ malá ryba belica1 2. zdrob. ▶ malá al. mladá ovca bielej farby 3. ▶ malá kaprovitá ryba žijúca vo vodách strednej a východnej Európy; zool. b. európska Alburnus alburnus
belica, -e, -líc ž.
1. (obyč. v mn. č.) druh bielych sliviek;
2. rod sladkovodných bielych rýb (Chalcalburnus);
3. biela ovca: lajky, kornutky, belice lapkajú trávky (Hviezd.);
belička, -y, -čiek ž. zdrob.
1. malá belica;
2. druh sladkovodných malých bielych rybiek; zool. b. obyčajná (Alburnus alburnus)