beláň -a m.
1. chlapec s belavými vlasmi
2. mn. N a A -e zviera s belavou srsťou; vták s bielym perím;
belaňa -e ž. zviera bielej al. belavej srsti (obyč. krava, koza, ovca)
beláň1 -ňa pl. N -ni G -ňov m. ▶ človek, obyč. chlapec s belavými vlasmi; syn. belko ▷ belánik1 -ka pl. N -kovia m. zdrob.
beláň2 -ňa pl. N a A -ne G -ňov A hovor. i -ňov m. ▶ zviera s belavou, svetlosivou srsťou; vták s bielym al. belavým perím ▷ belánik2 -ka pl. N a A -ky m. zdrob.
beláň človek s belavými vlasmi; zviera s belavou srsťou: on je beláň i koňa má beláňa • belko • beloň: v brunetovi nikto nehľadal malého belka • blondín • hovor. blondiak • zried. plavovlások • bielohlávok (iba o človeku) • beluš (iba o zvierati)
beláň, -a m.
1. (mn. č. -ni) človek (obyč. chlapec) s belavými vlasmi, belko;
2. (mn. č. -ne) zviera s belavou srsťou al. s belavým perím;
belánik, -a, mn. č. -ovia (o ľuďoch), -y (o zvieratách) m. zdrob.
(jeden) beláň; (bez) beláňa; (k) beláňovi; (vidím) beláňa; (ó) beláň!; (o) beláňovi; (s) beláňom;
(dvaja) beláni; (bez) beláňov; (k) beláňom; (vidím) beláňov; (ó) beláni!; (o) beláňoch; (s) beláňmi;