behúň -a m. živ.
1. mn. -i rýchly bežec
2. mn. N a A -e rýchly kôň al. iné zviera; poľnohosp. odstavené prasa: kŕmiť b-e;
behúň neživ.
1. tech. pohyblivá súčasť (prí)stroja
2. dlhý úzky pokrovec
behúň p. bežec 1
bežec 1. kto al. čo (rýchlo) beží: čas je neúprosný bežec • behúň: tento kôň je dobrý behúň
2. p. strelec 2
behúň1, -a, mn. č. -ni (o ľuďoch), -ne (o zvieratách) m.
1. rýchly, vytrvalý bežec;
2. rýchly posol (obyč. na koni);
3. rýchly, vytrvalý kôň;
4. hosp. malé prasa (ktoré už behá)
behúň2, -a m.
1. tech. pohyblivá súčiastka strojov al. prístrojov;
2. vrchný mlynský kameň;
3. dlhý úzky koberec;
behúnik, -a m. zdrob.
(jeden) behúň; (bez) behúňa; (k) behúňovi; (vidím) behúňa; (ó) behúň!; (o) behúňovi; (s) behúňom;
(dvaja) behúni; (bez) behúňov; (k) behúňom; (vidím) behúňov; (ó) behúni!; (o) behúňoch; (s) behúňmi;
(jeden) behúň; (bez) behúňa; (k) behúňu; (vidím) behúň; (ó) behúň!; (o) behúni; (s) behúňom;
(štyri) behúne; (bez) behúňov; (k) behúňom; (vidím) behúne; (ó) behúne!; (o) behúňoch; (s) behúňmi;