behúň -a m. živ.
1. mn. -i rýchly bežec
2. mn. N a A -e rýchly kôň al. iné zviera; poľnohosp. odstavené prasa: kŕmiť b-e;
behúň neživ.
1. tech. pohyblivá súčasť (prí)stroja
2. dlhý úzky pokrovec
behúň -ňa pl. N -ni G -ňov m. (o človeku)
behúň G a A -ňa pl. N -ne G -ňov m. (zviera)
behúň -ňa pl. N -ne G -ňov m. (koberec)
behúň1 -ňa pl. N -ni G -ňov m. ▶ rýchly vytrvalý bežec
behúň2 -ňa pl. N -ne G -ňov A hovor. i -ňov m. 1. ▶ rýchly kôň al. iné zviera: dupotajúci b. 2. zootech. ▶ prasa zaradené po odstave do predvýkrmu
behúň3 -ňa pl. N -ne G -ňov m. 1. ▶ dlhý úzky koberec: bavlnený, ručne tkaný, orientálny b.; chodba s červeným behúňom; Schody boli široké, ale strmé a uprostred zakryté plyšovým behúňom. [J. Kot] 2. tech. ▶ pohyblivá časť stroja al. prístroja: b. na kuchynských váhach; hladký, tŕňový b. pracovná časť valca na zhutňovanie zemín 3. ▶ vonkajšia časť plášťa pneumatiky bezprostredne priliehajúca k jazdnej dráhe: širší, užší rozmer behúňa; profil, drážky behúňa; nesprávny tlak spôsobuje nerovnomerné obrusovanie dezénu behúňa 4. dopr. ▶ nepoháňaná náprava hnacieho koľajového vozidla: otočné behúne 5. dopr. ▶ pojazdné zariadenie voza, na ktorom je zavesená kabína, sedačka al. korba visutej nákladnej lanovky 6. stav. ▶ tehla, kameň al. tvarovka uložená najdlhšou stranou v líci muriva 7. ▶ vrchný mlynský kameň: pomocou kovovej osi sa b. dá do rotačného pohybu ▷ behúnik1 -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1: dať si pred posteľ b.; Križan po behúniku pristúpi ku dverám izbice, zaklope. [P. Karvaš]
behúň p. bežec 1
bežec 1. kto al. čo (rýchlo) beží: čas je neúprosný bežec • behúň: tento kôň je dobrý behúň
2. p. strelec 2
behúň1, -a, mn. č. -ni (o ľuďoch), -ne (o zvieratách) m.
1. rýchly, vytrvalý bežec;
2. rýchly posol (obyč. na koni);
3. rýchly, vytrvalý kôň;
4. hosp. malé prasa (ktoré už behá)
behúň2, -a m.
1. tech. pohyblivá súčiastka strojov al. prístrojov;
2. vrchný mlynský kameň;
3. dlhý úzky koberec;
behúnik, -a m. zdrob.
behúň1 m. (behún) 1. rýchly, vytrvalý kôň: A koňe viberane miseli bisť, behuňi a ťah miseľi maď dobri (Bobrov NÁM) 2. odrastenejšie prasa: Kúpiu̯ sem takého biehúna, sedemdesát kilo moheu̯ miet (Jablonové MAL); behúň (Dol. Kubín, Kaľamenová MAR); behún (Cinobaňa LUČ, St. Turá NMV); behúnik zdrob. expr. k 2: Behúňikami volali prasatá takie na chovaňia (Dol. Kubín)
behúň2 m. (behún) 1. výhonok a. na strome: Kukaj, jaki velki behun narosnul za rok na strome! (Spiš. Štvrtok LVO) b. vyrastajúci z pazuchy listu na viniči, zálistok: behuň (Trnava p. Lab. MCH) 2. predmet, na ktorom sa niečo otáča alebo kt. sa otáča a. železný čap na vrátach (bráne): Behún janke chodév (Siladice HLO) b. vrchný rotujúci mlynský kameň: behúň (Varín ŽIL); biehun (Sobotište SEN); behun (Ľubica KEŽ) c. kolár. pohyblivý piestik s klincom ako časť tokárne: behun (Važec LM) d. váľok s držadlom iba na jednu ruku: behun (Siladice HLO) 3. mur. tehla položená v múre po dĺžke: Biehúni a laufki sa zaku̯ádali (Malacky) 4. nov. dlhý úzky koberec: Spálňi máme behúňe (Návojovce TOP); Do gángu treba kúpidz jakísi behún (V. Rovné BYT) 5. zried. bicykel: Agend visedól na behún (Brvnište PB)
behúň [-úň, -ún] m 1. rýchly chodec, bežec; rýchly posol: behauni (:zawodnicy:) behali do cyle (OP 1685); ktery s behúnůw a s bogownjkůw tychto umysl hrdinsku zgewi (SP 1696); smrti ortel bil skrze behunuw a posluw kralowskych rozhlaseny (MS 1758); počtowy behúň, po prowazu behuň (KS 1763) povrazolezec; Fortuna pred sužeňim gako behuň chodi (GP 1782) 2. tulák: vagantes, behunj radegi sem tam se tulagj (SP 1696); wssaďe túlawy, wssaďe wandrowny behúň (KS 1763) 3. rýchly, vytrvalý kôň: veredus: počtársky kúň, dobry behúň (KS 1763) 4. pohyblivá časť nej. mechanizmu: vertibulum: behúň, kolowrát; z studni wodu zerd aneb bydlo hore osywágjce, behuň (KS 1763); -kyňa ž k 2: tulačka a behunkyne (SP 1696)