bakalár -a m. nižšia akademická hodnosť na stredovekých a niekt. dnešných univerzitách, skr. Bc;
bakalárka -y -rok ž.;
bakalársky príd.: b-e štúdium obsahovo ucelená časť vysokoškolského štúdia trvajúca aspoň 3 roky
bakalár -ra pl. N -ri m. ⟨lat.⟩ 1. hist. ▶ nižšia (prvá) akademická hodnosť na stredovekých a ranonovovekých univerzitách 2. ▶ nižšia akademická hodnosť udeľovaná po ukončení prvého stupňa vysokoškolského štúdia, skr. Bc: promócie bakalárov; získať diplom a titul b.; Univerzita začala činnosť na jeseň 1635 a prví trnavskí bakalári dostali diplomy na jar 1637. [J. Tallo]; Na čerstvých bakalárov manažérskeho štúdia už čakajú firmy a organizácie. [Pt 1999] ▷ bakalárka -ky -rok ž.: Ošetrovateľskú starostlivosť zabezpečuje bakalárka, diplomovaná sestra, sestra špecialistka a detská sestra. [Inet 2003]
bakalár -a m. (bakalárka -y ž.) ‹l›
1. hist. prvá (nižšia) akademická hodnosť na stredovekých univerzitách
2. nižšia akademická hodnosť udeľovaná v súčasnosti na niektorých univerzitách, skr. Bc;
bakalársky príd.: b-a hodnosť;
bakalárstvo -a s.
bakalár, -a m. študent s prvým stupňom akademickej hodnosti na univerzite v starších časoch; dnes na evanjelickej teologickej fakulte;
bakalárka, -y, -rok ž.;
bakalársky príd.: b-a skúška, b-a hodnosť;
bakalárstvo, -a str. hodnosť bakalára
(jeden) bakalár; (bez) bakalára; (k) bakalárovi; (vidím) bakalára; (ó) bakalár!; (o) bakalárovi; (s) bakalárom;
(dvaja) bakalári; (bez) bakalárov; (k) bakalárom; (vidím) bakalárov; (ó) bakalári!; (o) bakalároch; (s) bakalármi;