bak baku pl. N baky m. ⟨maď. ‹ nem.⟩ region. ▶ vyvýšené miesto na voze pre pohoniča, kozlík: vysadnúť na b.; ťažko sa začal štverať na bak [A. Baláž]; Pri jazde nesedeli na baku, ale stávali rozkročmo na oji. [L. Ballek]
bak p. kozlík
kozlík vyvýšené sedadlo na voze pre pohoniča • zastar. bak: vysadnúť na kozlík, bak
sedadlo predmet určený na sedenie: zadné sedadlo v autobuse • sedačka (sedadlo na lanovke al. turistických výťahoch) • sedisko • zastar. bak (sedadlo na voze al. koči): sedí v bričke na mäkkom sedisku; sadnúť si na bak • nár. sedaňa: sedaňa na bicykli (Tatarka)
bak1, -u m. ľud. sedadlo na koči, na voze: sedieť na b-u, sadnúť si na b.
bak2, -u m. nár. škvrna, fľak: v bielej farbe čierne baky (Kal.)