bak baku pl. N baky m.
bak baku pl. N baky m. ⟨maď. ‹ nem.⟩ region. ▶ vyvýšené miesto na voze pre pohoniča, kozlík: vysadnúť na b.; ťažko sa začal štverať na bak [A. Baláž]; Pri jazde nesedeli na baku, ale stávali rozkročmo na oji. [L. Ballek]
bak p. kozlík
kozlík vyvýšené sedadlo na voze pre pohoniča • zastar. bak: vysadnúť na kozlík, bak
sedadlo predmet určený na sedenie: zadné sedadlo v autobuse • sedačka (sedadlo na lanovke al. turistických výťahoch) • sedisko • zastar. bak (sedadlo na voze al. koči): sedí v bričke na mäkkom sedisku; sadnúť si na bak • nár. sedaňa: sedaňa na bicykli (Tatarka)
bak1, -u m. ľud. sedadlo na koči, na voze: sedieť na b-u, sadnúť si na b.
bak2, -u m. nár. škvrna, fľak: v bielej farbe čierne baky (Kal.)
bak1 m. 1. sedadlo pre kočiša: Seďí na baku (Hor. Lehota DK); Kodž ma napretku bak (Studenec LVO) 2. kováč. trojnožka na strúhanie kopýt pri podkúvaní koňa: Preňňiá noha sa koňovi klálla pri opiluvaňí na bak (Svätuša VRB) 3. podstavec na pílenie dreva: bak (Cinobaňa LUČ) 4. zried. zariadenie (z dvoch drúkov spojených železom) na gúľanie sudov na voz al. z voza: Na vós sa naguluvali sudi na bak, z voza sa spúščali z baku (Šintava ŠAĽ)
bak2 m. gem škvrna, fľak: Tia jabúšká sú samí bak (Rochovce ROŽ); Hledz, akí bag máž na nohavicoch! (Nandraž REV)
bak m maď sedadlo pre kočiša, kozlík (vpredu na koči) al. pre lokaja (vzadu): bak stary z hintowa zadny (s. l. 1670); kocž stary s baky zadnimy (L. HRÁDOK 1702); capsus rhedae: na hyntove bak (LD 18. st) P. atpn Thomas Bak (STROPKOV 1569 U1); Jurko Back (FIAŠ 1618 U2)
bák m zool vták z rodu bučiak Botaurus: butio: bák (buyák) wstrká pysk do wody a ryčy gako wůl (OP 1685)