baša -u mn. -ovia m. paša
baša bašu pl. N bašovia m. ⟨tur.⟩ hist. ▶ vysoký osmanský vojenský al. civilný hodnostár, paša
baša -u m. ‹tur› paša
baša, -u, mn. č. -ovia m. turecký vladár, paša;
bašovský príd.;
bašovsky prísl.: úradoval b. (Vaj.);
bašovstvo, -a str. hodnosť, úrad bašu
(jeden) baša; (bez) bašu; (k) bašovi; (vidím) bašu; (ó) baša!; (o) bašovi; (s) bašom;
(dvaja) bašovia; (bez) bašov; (k) bašom; (vidím) bašov; (ó) bašovia!; (o) bašoch; (s) bašami;