bača -u mn. -ovia m. hlav. pastier oviec, gazda na salaši;
bačovka -y -viek ž.
1. k bača
2. hovor. bačova žena;
bačovský príd.: b-á koliba;
bačovstvo -a s. zamestnanie baču
bača baču pl. N bačovia m. ⟨rum.⟩ ▶ hlavný pastier pri salašnom chove oviec, ktorý organizuje prácu a vedie výrobu salašníckych produktov: práca bačov na salaši; b. im ponúkol žinčicu; skúsení bačovia sa vyznali v liečení zvierat i ľudí; život bačov a valachov v tvrdých podmienkach oravských kopcov [Sme 2002] ◘ fraz. počítať ako bača ovce starostlivo, dôkladne; prechýlené ↗ bačovka1
bača p. pastier
pastier kto pasie hospodárske zvieratá • hovor. pasák: pastier, pasák husí; obecný pastier, pasák • bača (hlavný pastier oviec) • valach (pastier oviec) • honelník (pomocník baču al. valacha) • kraviar (pastier kráv) • koniar (pastier koní) • sviniar (pastier svíň) • voliar (pastier volov) • ovčiar (pastier oviec) • husiar (pastier husí) • gaučo (pastier dobytka na argentínskych pampách) • nár. trškár (Timrava) • zastar.: gondáš • kondaš (pastier svíň)
bača, -u, mn. č. -ovia m. hlavný (obyč. najstarší) pastier, gazda na salaši;
bačovský príd.: b-é piesne;
bačovstvo, -a str. zamestnanie baču
(jeden) bača; (bez) baču; (k) bačovi; (vidím) baču; (ó) bača!; (o) bačovi; (s) bačom;
(traja) bačovia; (bez) bačov; (k) bačom; (vidím) bačov; (ó) bačovia!; (o) bačoch; (s) bačami;