bôžik -a mn. -ovia m.
1. pohanský boh: domáci b-ia; b. lásky amor
2. jeho soška, modla: b. zo slonoviny
bôžik -ka pl. N -kovia m. 1. ▶ pohanský boh: africkí, čínski, starogrécki bôžikovia; rímsky b. lásky; hlinené sošky, obrazy bôžikov; klaňať sa bôžikovi; Vracali sa znova k svojim pohanským božstvám a bôžikom. [M. Kučera]; pren. Keď gazda videl, že vnučka sa stala jej bôžikom, zámerne ustúpil zo scény. [R. Sloboda] centrom záujmu, pozornosti, lásky 2. ▶ figúrka predstavujúca nejakého pohanského boha: drevený b.; b. zo slonoviny; V batohoch niesli neumelou rukou tesaných domácich bôžikov. [J. Čajak ml.]; Z fasád domov sa dívajú bucľatí bôžikovia. [Sme 1997]
boh v náboženskom chápaní bytosť s nadprirodzenými schopnosťami • božstvo: bohovia, božstvá primitívnych národov • bôžik (v polyteizme božstvo nižšieho stupňa): pohania majú celú plejádu bohov i bôžikov • poet. hromovládca
bôžik p. modla 1, 2
idol predmet zbožňovania • modla: herec sa stal idolom, modlou divákov • ideál: byť niekomu ideálom • expr.: bôžik • boh: žena bola jeho bôžikom, bohom
modla 1. plastická podoba objektu náboženského uctievania, najmä u primitívnych národov • bôžik: chrám bol plný modiel, bôžikov
2. zbožňovaná osoba, zried. i vec • idol: stať sa modlou, idolom mládeže • fetiš • bôžik: z bytu si urobila fetiš; hračka sa stala pre dieťa bôžikom
bôžik, -a, mn. č. -ovia m. pohanský boh; figúrka predstavujúca nejakého pohanského boha: b. lásky (Sládk., Pal.); čínske stoličky s bôžikmi zo slonoviny (Krno); Nesú so sebou svoje imanie, modly a bôžikov z dreva, kameňa a spieže. (Vans.);
pren. pejor. mocná, uctievaná osoba: Nie bohu klaňaj sa, lež zemským bôžikom. (Jes.)
(jeden) bôžik; (bez) bôžika; (k) bôžikovi; (vidím) bôžika; (ó) bôžik!; (o) bôžikovi; (s) bôžikom;
(štyria) bôžikovia; (bez) bôžikov; (k) bôžikom; (vidím) bôžikov; (ó) bôžikovia!; (o) bôžikoch; (s) bôžikmi;