bíreš -a m. v min. želiar;
bíreška -y -šiek ž.;
bírešský príd.
bíreš -ša pl. N -ši m. ⟨maď.⟩ ▶ (v minulosti) panský sluha na veľkostatku al. u bohatého gazdu pracujúci za naturálie: grófsky b.; b. z majera; hrubá reč bírešov; štrajky tovarichárov a bírešov; slúžiť ako b. u statkára; Keby ti po vojne neboli nadelili zo statkárovej pôdy, bol by si bírešom dodnes. [P. Jaroš]; Ozývajú sa prvé, no nie posledné výstrely z četníckych pušiek, tečie krv robotníkov a bírešov. [LT 1991] ▷ bíreška -ky -šiek ž.
bíreš -a m. (bíreška -y ž.) ‹maď < turk› v minulosti želiar;
bíreš p. hofier
hofier v dávnejšej minulosti príslušník dedinskej chudoby nevlastniaci dom ani pôdu • želiar • bíreš
bíreš, -a m. zastar. bývalý sluha na panskom veľkostatku, želiar;
bíreška, -y, -šiek ž.;
bírešský príd.: b. chlieb, b. život;
bírešstvo, -a str. stav bíreša
(jeden) bíreš; (bez) bíreša; (k) bírešovi; (vidím) bíreša; (ó) bíreš!; (o) bírešovi; (s) bírešom;
(dvaja) bíreši; (bez) bírešov; (k) bírešom; (vidím) bírešov; (ó) bíreši!; (o) bírešoch; (s) bírešmi;