albín -a m. človek s nedostatočnou pigmentáciou kože a vlasov; mn. N a A -y takýto živočích
albín -na pl. N -ni m. (o človeku)
albín G a A -na pl. N a A -ny m. (zviera)
Albín -na pl. N -novia m.
Albín -na pl. N -novia m. ⟨lat.⟩ ▶ mužské rodné (krstné) meno ▷ dom. Alo Ala pl. N Alovia, Alino -na pl. N -novia; zdrob. Alinko -ka pl. N -kovia
albín1 -na pl. N -ni m. ⟨špan.⟩ lek. ▶ kto trpí na albinizmus, poruchu tvorby pigmentu (má bledú kožu a úplne biele vlasy): vysoký a.; bezvýrazná tvár albína; Bol kučeravý ako černoch, ale úplne albín. [J. Johanides] ▷ albínka -ky -nok ž.
albín2 -na pl. N a A -ny m. ⟨špan.⟩ ▶ živočích postihnutý albinizmom, stratou pigmentu: zvýšený výskyt albínov (medzi poľovnými zvieratami); Po trávičke skáču obrovské belgické albíny. [P. Kováčik] kone bez pigmentu
albín1 -a mn. N -i m. (albínka -y ž.) ‹špan› osoba postihnutá albinizmom
albín2 -a mn. N -y m. ‹špan› živočích postihnutý albinizmom;
albínsky príd.
albín3 -a m. ‹l› miner. snehobiela odroda kryštalizovaného nerastu apofylitu
albín, -a m. jedinec, ktorý nemá schopnosť tvoriť kožné farbivo (pigment)